Bio

Narodil som sa v marci 1985 v Bratislave, kde som na Kolibe aj vyrastal. V ranom detstve som strávil veľa času aj so starými rodičmi, ktorí mi venovali obrovské množstvo pozornosti, času a trpezlivosti pri všemožných vylomeninách malého, zvedavého chlapca. Boli to všetky tie výlety s dedom električkou číslo 5 z Rače do Dúbravky, kúpanie sa na Kuchajde či niektorej z plavární, výlety do Kremnice, babkinho rodného mesta, či do Ždiaru.

Moje smerovanie a budúcnosť veľmi ovplyvnil záujem o počítače a elektrotechniku. Už vo veku žiaka základnej školy som mal možnosť zoznámiť sa s prvým počítačom, ktorým bol Commodore 64. Počítačové hry boli na dlho mojou veľkou záľubou. Hral som sa aj sám, ale najmä s kamarátmi pri jednom počítači a neskôr aj cez prvé susedské siete, ktoré sme si budovali. Aj teraz, po viac než 20 rokoch, si niekedy rád na chvíľu zahrám svoju obľúbenú hru Transport Tycoon, resp. aktualizovanú OpenTTD. Tento záujem o počítače a elektroniku ovplyvnil voľbu strednej školy a v roku 2000 som zasadol do lavíc strednej priemyselnej školy elektrotechnickej na Zochovej ulici. O štyri roky neskôr som zmaturoval v odbore Elektrické zariadenia a následne som sa rozhodol pre ďalšie štúdium v zahraničí.

Prvý rok svojho vysokoškolského života som strávil na Fakulte podnikateľskej v Brne. Počas druhého semestra som si uvedomil, že odbor manažérska informatika nie je to, kde vidím svoje uplatnenie sa v budúcnosti, rozhodol som sa pre zmenu a od ďalšieho semestra som bol študentom na Fakulte elektrotechnickej v Prahe. Z Brna som si odniesol skúsenosť, že je to skvelé mesto a zo samotného štúdia ma zaujal najviac predmet Informácie o konkurencii, kde som sa prvýkrát stretol s legendárnym Umením vojny od čínskeho vojvodcu Sun-c’.

Karol Bujaček ako kandidát do fakultného senátu

Štúdium v Prahe bolo pre mňa skvelou skúsenosťou. Myslím, že som mal šťastie na skvelých učiteľov, ktorí boli nielen odborníkmi, ale aj férovými a dobrými ľuďmi, a všetkým nám odovzdávali cenné múdrosti a rady do života. V roku 2007, v turbulentnom období po odvolaní dekana, som úspešne kandidoval do akademického senátu fakulty elektrotechnickej, v roku 2010 som bol opäť zvolený v druhom volebnom období. Z pozície študentského senátora som sa takto spolupodieľal na fungovaní fakulty a jej ďalšieho smerovania. Boli to hodiny diskusií s ostatnými senátormi na rôzne témy, ako napríklad výučba a jej hodnotenie, marketing a propagácia fakulty, legislatíva a úprava fakultných predpisov, ale aj náročné rozhodnutia pri schvaľovaní rozpočtu fakulty, alebo dve voľby hlavy fakulty, dekana. Mal som možnosť spolupracovať s váženými osobami, docentmi a profesormi, ktorí nám, mladým študentom, pomáhali chápať a vnímať zodpovednosť našich hlasovaní, či súvislosti, ktoré sme bez ich skúseností nemali šancu vidieť. Vďaka vtedy platnému volebnému poriadku, kedy „všetci volili všetkých“ s patričným koeficientom, som sa cítil ako súčasť jedného kompaktného samosprávneho orgánu, a nie ako izolovaný člen študentskej časti senátu.

Počas magisterského štúdia som mal možnosť stráviť dvakrát po jednom semestri v zahraničí. Vybral som si štúdium v Rusku, konkrétne na technickej univerzite v Tomsku a môžem tak povedať, že viem, čo to je Sibír a aké to je cestovať po Transsibírskej magistrále (aj keď si nie som úplne istý, či pri aktuálnej politickej situácii je to niečo, čím by som sa mohol veľmi chváliť). Možno vďaka tomu, že som bol v meste, kde je množstvo vysokých škôl a vzdelaných ľudí, a zároveň, že som bol súčasťou komunity zahraničných študentov, moje spomienky sú skôr pozitívne, ale aj tak pre mňa Rusko zostane smutnou krajinou kontrastov a premárnených príležitostí.

Po úspešnom obhájení diplomovej práce na tému Cidné účinky korónového výboja s rotujúcou rovinnou elektródou v roku 2011 som pokračoval v doktorandskom štúdiu a na katedre fyziky som sa venoval ďalšiemu výskumu v tejto oblasti. Po dvoch rokoch som sa rozhodol v štúdiu ďalej nepokračovať a začiatkom roka 2013 som sa vrátil do Bratislavy.

Po návrate som sa ocitol v meste, ktoré som poznal a nepoznal zároveň. Za tie roky sa veľmi veľa vecí zmenilo a aj kedysi fungujúce kontakty a sociálne väzby boli do značnej miery pretrhané. Začal som nanovo spoznávať mesto a hľadať si nových známych a kamarátov. Možno aj vďaka zahraničným skúsenostiam (už spomínané mestá Brno, Praha, Tomsk, ale aj kratšie pobyty v Nemecku a Veľkej Británii) som videl mnohé veci, neraz drobnosti, ktoré však boli „neriešiteľné“. Na mnohé z problémov som poukazoval, napríklad na portáli Odkaz pre starostu, alebo som písal články . Môj záujem o dianie v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto ma doviedol k tomu, že som v komunálnych voľbách v roku 2018 kandidoval do miestneho zastupiteľstva (neúspešne) a v roku 2022 kandidujem do miestneho a mestského zastupiteľstva.

Pracovne sa venujem informačným technológiám a programovaniu so zameraním na webové technológie, jazyky Java, JavaScript a podobné.

Od roku 2018 som ženatý a v roku 2019 som sa stal otcom.

Rodinná fotografia pri ústí rieky Krka